Rozhovor: Gustáv Murín

      Hello my dearest readers! Pred nedávnom som čítala novinku od Gustáva Murína ,,V tieni Černobyľa"  a veľmi ma zaujala. Nie len obsahom ale aj štýlom písania. Tak som sa rozhodla že trochu vyspovedám autora.  Tiež v najbližšej dobe určite publikujem recenziu na túto knihu. 

Takže teraz niečo  o autorovi:

      Gustáv Murín (1959, Bratislava) vydal doteraz 39 kníh (7 v češtine, po jednej vo francúzštine, v hindí, chorvátsky, anglicky, bulharsky, srbsky a  maďarsky): romány, novely, zbierky poviedok a esejí, zbierku úvah o kultúre a médiách, vedecko-popularizačné štúdie (o biológii, o dlhovekosti, o manželstve), štúdie a knižné príbehy o organizovanom zločine na Slovensku i v Čechách 90. rokov,  popularizačné encyklopédie, knihu rozhovorov s tromi komikmi, biografiu slávneho šéfkuchára  a zbierky cestovných príbehov. Kniha „Mafia na Slovensku“ získala cenu Panta Rhei Awards za najpredávanejšiu knihu roku 2009. Ďalšie romány a knihy vyšli na pokračovanie aj v denníkoch Pravda (2007) a SME.sk (2008, 2010 a 2011). Vydal 24 E-kníh, 9 audio-kníh a 2 v Braillovom písme. Takmer 300 textov autora bolo preložených do 49-tich jazykov. Literárne prezentácie absolvoval v 69 mestách a obciach Slovenska a v 27 krajinách Európy, Ázie a Ameriky. Autor a moderátor radu TV relácií, rozsiahla rozhlasová tvorba a divadelné skúsenosti.

                    Viac informácií na http://gustavmurin.webgarden.cz. 

                                         Texty v iných jazykoch: http://muringustav.blogspot.com.               

 Kedy ste začali s písaním ?

Písať som začal ako jedenásťročný, keď sme prišli domov z trojročného pobytu v Iraku, kde môj otec učil na Univerzite ako vysokoškolský profesor. Bol to nápad našej mamy, ktorá si všimla, že mi idú slohy. Môj prvý text mal byť opis cesty celej rodiny autom z Bagdadu do Bratislavy. Ale dopadlo to katastrofálne, z tých čarbaníc poznámok nešlo nič poriadne stvoriť. No a keď otec videl, ako sa s tým trápim, ponúkol mi jednoduchšie zadanie – opísať jeden z mnohých našich výletov na historické miesta irackej Mezopotámie. Pôvodný text nemilosrdne škrtal až z toho vzniklo trinásť verzií. Ale mňa to neodradilo a on dokázal aj to, že moju prvú reportáž práve z Iraku pomohol opublikovať v mládežníckom časopise Kamarát. Mojím prvým honorárom boli tri knihy, mám ich dodnes.

    Sníval ste v detstve o kariére spisovateľa ?

Odkedy som si prisvojil otcov reportérsky písací stroj Consul, som ani na chvíľu nepochyboval, že ním budem. Učiteľku výtvarnej výchovy na základnej škole som dokonca presviedčal, aby mi robila (až tá chvíľa príde) obálky mojich budúcich kníh J. Týmto svojim životným poslaním som si bol tak istý, že som si dokonca dovolil aj niekoľkoročnú pauzu. Nechcel som sa totiž vyčerpať na predpubertálnych písačkách o ničom. Nechcel som však ani strácať čas a tak som tú pauzu vyplnil mnohými neúspešnými športmi, aby som mal na budúce písanie kondičku J. K písaniu som sa vrátil zase na gymnáziu, kde som bol aj šéfredaktorom stredoškolského časopisu Gaudeamus, ktorý sa tak stal jedným z najlepších na Slovensku.

       Beriete písanie čisto profesionálne alebo ako formu relaxu?

Keď sa vám prihodí, že sa zo začínajúceho autora prepracujete cez mladého autora na zrelého spisovateľa, nikdy sa takto nepýtate. Atléta sa tiež niekto nepýta, čo sa mu páči na behaní. Behá, lebo mu to beží. Spisovateľ píše, lebo mu to píše. Ale fakt je, že ako spisovateľ máte skutočne unikátnu pozíciu, kedy môžete vstupovať do iných životov, a dokonca ste vítaný, a zase z nich bez ujmy vystupovať. A pri besedách máte obrovskú výhodu, že na rozdiel od politika, či komika, vy nečelíte žiadnym očakávaniam a preto môžete zaujať i pobaviť. Byť spisovateľom nie je povolanie, ani poslanie, je to remeslo, ale tiež spôsob života. Je to tiež veľká voľná vstupenka do životných zážitkov, ktoré ospravedlňuje práve to, že o nich môžete a nemusíte písať. Ale ja som zároveň aj vedec a to obohacuje moje písanie tak, že môžem dramatický dej dopĺňať ešte dramatickejšími faktami, ako je to pri mojej najnovšej knihe „V tieni Černobyľa“.

      Čo je vašou najväčšou motiváciou pri písaní?

Tvrdí sa, že literatúra je aj pomsta. Ale fakt je, že ak tú svoju pomstu píšete poctivo, tak vás vlastné postavy usvedčia z malichernej ublíženosti. Na jednom spisovateľskom pobyte v USA som stretol nemeckého autora, ktorý sa rozhodol pomstiť novému milencovi svojej bývalej priateľky. Vymyslel napínavý dej, v ktorom sa ho zbavil na dvadsať spôsobov. Napísaný text potom zaniesol svojej bývalke a ona sa k nemu vrátila. Tú dámu som videl, ja by som kvôli nej nevraždil ani v knihe. Ale ten text, čo takto vznikol, bol sakra dobrý, takže sa dočkal aj sfilmovania. Aj tu platí – poctivá cesta vedie k záhonom literárnych ruží.

   Keď si predstavím koľko potlačeného papiera je už mojím menom poznačené (39 kníh, viac ako 3000 článkov, esejí, rozhovorov, reportáží...), tak na tú enormnú výkonnosť a nasadenie nemám ako biológ iné vysvetlenie, než endorfíny. A tiež to podivuhodné spojenie s nejakou tajnou vysielačkou tam hore, ktorá vám vždy včas našepká, ako s tou vetou ďalej. Kým to spojenie trvá, je dobre. Hrabal prirovnával písanie k balansovaniu na visutej hrazde. Keď sa začnete zamýšľať nad každým krokom a nebodaj pozriete aj pod seba, už padáte.

     Písanie je dobrá zámienka, aby človek žil zaujímavo. A ešte sa tým aj pochválil. A ešte mu za to aj zaplatili. A ešte sa aj pýtali, čo mu dáva písanie...

       V jednej z vašich nedávnych publikácií, konkrétne v diele V tieni Černobyľa  ste pracovali s témou Černobyľskej tragédie. Prečo práve tento námet ?  Resp. čo vás inšpirovalo k písaniu práve o tejto udalosti?

S tou témou som sa ako vedec stretol už v polovici 90. rokov. A veľmi ma zaskočilo koľko falošných mýtov je okolo tejto tragickej havárie. Takzvaná „černobyľská lož“ sa tak vžila, že ju preberajú aj takí románopisci ako Paolo Coelho a v úplne absurdne hyperbolizovanej polohe podsúvajú masám čitateľov. Tak som sa rozhodol, že napíšem román, kde sa pokúsim dokázať, že „všetko je inak“, ako sa hovorí v známej anekdote. Ale sranda to nebola, rukopis má tuším deväť verzií a pracoval som na ňom desať rokov. A to má ledva 120 strán, takže je to nabité dejom i faktami...

   Na napísanie knihy s takouto myšlienkou boli potrebné aj mnohé poznatky k téme. Hlbšie sa zaujímate o udalosti akou bola tragédia v černobyle ?

K problematike rádioaktívneho zamorenia životného prostredia som sa dostal vďaka svojej profesii vedca, keď sme skúmali následky dvoch havárií skúšobného reaktora v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice. Výsledkom sú naše odborné články, ktoré sa medzičasom dostali už aj ako kapitoly do medzinárodných monografií na danú tému.

       Čo bolo pre vás ako pre spisovateľa najväčším kariérnym úspechom ?

Ak myslíte na knihy o mafii, tak isteže to bol priam prelomový bod mojej spisovateľskej kariéry. Ale ja osobne považujem za hlavné kritérium kvality knižného titulu, ak sa komusi v zahraničí oplatí ho vydať. V tomto smere boli zatiaľ najúspešnejšie moje knihy cestovných príbehov, ktoré vyšli už v Indii, Francúzsku a Chorvátsku. Moja obľúbená kniha „Návrat do Budúcnosti“, ako mozaika sídliskových príbehov, vyšla v Srbsku. A verím, že aj spomínanú knihu o Černobyle čakajú zahraničné vydania.

       Čo robíte, ak práve nepíšete ?

Samozrejme, že riešim naše úlohy v biologickom laboratóriu, kde ide hlavne o zahraničné vedecké publikácie. V ideálnom prípade sa raz do týždňa dostanem aj na tenisové kurty, napríklad na pozvanie partie okolo Pavla Hammela. No a večery patria vernisážam a rôznym diplomatickým udalostiam, ktorým niekedy aj sám organizačne pomáham  https://www.woman.sk/lifestyle/den-greckej-kuchyne/ . Letné víkendy patria bicyklovaniu na skvelej trase JuRaVa, čo je spojenie Rače, Jura a Vajnor. Okrem športového zážitku sa občas pritrafí aj náhodné posedenie s takou vzácnou spoločnosťou ako je profesor Pavol Traubner a jeho rodinka.

    Na vašom facebookovom profile sa objavujú pojmy ako Hanoj či Saigon.  Rád cestujete ? alebo máte pracovné dôvody ?

Do exotických krajín som sa dostal už ako desaťročný vďaka svojmu otcovi, ktorý učil tri roky na bagdadskej univerzite. Odvtedy cestujem a z týchto ciest mám množstvo príbehov, ktoré som spracoval knižne, ale dajú sa nájsť na iTunes https://itunes.apple.com/sk/book/svetje-maly-the-world-is-small/id554103459?mt=11  , aj na internete na stránke http://tulacky.blogspot.com. Reportáže moje, ale aj mojich priateľov ako sú Marek Vašut, Oliver Andrásy, Igor Vadovič, ale aj fotografie z ciest Kamila Peteraja, či Petra Niňaja sú zasa na http://tulacky.net. Najviac som cestoval v 90. rokoch, kedy bola možnosť vedeckých ciest a postupne sa pridávali aj spisovateľské pobytové štipendiá. Tak som ako vedec strávil stáže v Čechách, Chorvátsku, Nemecku, Rakúsku, Španielsku a na univerzite v Cambridge vo Veľkej Británii, nehovoriac o kongresoch a konferenciách od USA až po Japonsko. Ako spisovateľ som absolvoval dlhodobé tvorivé pobyty v USA (štyri krát), Poľsku, Švajčiarsku, Srbsku, Grécku a Španielsku. Ako novinár som vycestoval zväčša ako vedúci novinárskej skupiny do Turecka, Izraela, Gruzie, Tuniska, Indonézie a Vami spomínaného Vietnamu, odkiaľ som sa vrátil pred dvomi týždňami. Najpodstatnejšie na tom všetkom ale je, že niečo také nemôžete robiť podľa ľubovôle, ale o takýchto cestách vždy rozhodujú vám neznáme komisie, ktoré dôkladne zvažujú, či sa takto do vás investované prostriedky vrátia. Tak som rád, že v takýchto skúškach stále obstávam...

        Pracujete práve na niečom alebo plánujete ďalšiu knihu ?

No, práve riešim unikát, že sa po prvý krát stalo, že moja najnovšia kniha o mafii, konkrétne o nájomnom vrahovi Roháčovi, vyšla najskôr v zahraničí, konkrétne v Maďarsku a to aj vďaka podpore Literárneho informačného centra pod vedením pani Miroslavy Vallovej. Takže najbližší cieľ je predstaviť túto knihu aj našim čitateľom. Je toho ale viac, čo mám na stole...

Gustáv Murín
Gustávove knihy nájdete na priloženom odkaze v e-kníhkupectve Martinus.sk    
-CAMERON-