V dnešnej recenzií sa budem venovať knihe od skvelej začínajúcej autorky Daniela Slávik. Kniha sa prioritne zaoberá, Slovenskom doteraz nepochopenou a odsudzovanou témou lásky dvoch rovnakých pohlaví. Je to dosť smutné, no taká je bohužiaľ realita. Tolerantnejšia časť obyvateľstva mi iste dá za pravdu ak poviem, že Slovensko by sa v rebríčku najkonzervatívnejších štátov umiestnilo na poriadne vysokej priečke.Pred nejakým časom som mala možnosť prečítať si knihu od Petra Ludwiga o prokrastinácií. Asi viac ako celá téma -Ako prestať prokrastinovať, ma zaujala pasáž, v ktorej Peter rozoberá že je pekné dosiahnuť stanovený ciel, ale je to iba krátkodobá radosť. Ciel splníte, tešíte sa, no potom príde útlm a vám nezostáva nič iné, len si stanoviť ďalší ciel a slepo sa za ním hnať. Podla Petra je podstatnejšia najmä samotná cesta za úspechom, nie úspech samotný. Tak som sa zamyslela nad tou svojou.
Po zložitých úvahách som došla k záveru, že by mojou cestou, cestou človeka čo miluje smiech, mohla byť práve snaha robiť svet lepším. Zišla mi na um kniha Láska je láska, príbeh dvoch žien, dvoch spriaznených duší. Príbeh lesbického páru, ktorý to v Slovenských podmienkach nemá ľahké. A vtedy som si uvedomila, že autorka už v podstate našla tú svoju cestu a zhodou okolností tiež robí svet lepším.
Poviem vám, po prečítaní knihy som si povedala: Konečne !!! Konečne niekto zozbieral dostatok odvahy na to, aby ukázal tomuto nášmu Slovenskému národu, stále žijúcom v pomyselnom akváriu, že LGBT páry vôbec nemusia byť takou tabu témou za akú ju pokladáme. Kniha Láska je láska je pre mňa takou malou revolúciou, ktorá má potenciál naštartovať veľké veci. Takmer každá revolúcia v histórií ľudstva mala svoju tvár, niekoho kto reprezentoval masy ľudí a vystúpil v ich mene vždy keď bolo treba. Daniela Slávik po napísaní tohto debutu znamená pre LGBT komunitu asi toľko ako Nelson Mandela pre ľudí čiernej pleti. Pred autorkou veľký klobúk dole. Ospravedlňujem sa za zdĺhavý úvod, ale pre dobro veci som ho musela napísať.😃 Uf, tak znova ku knihe.
Ako som už uviedla, jadrom deja je vzťah Anabely a Leny, pre mňa dvoch úplne odlišných no o to zaujímavejších postáv. Anabela je od prečítania tejto knihy mojou obľúbenou knižnou postavou. Je citlivá, jemná, má rada operu a jazmínový čaj. (Upozorňujem že ak nechcete dostať chuť na jazmínový čaj či malinový muffin tak nečítajte!!! 😅) Má veľmi zlý vzťah so šéfkou. Pasáže v ktorých je Anabela konfrontovaná svojou nadriadenou ma tak vytáčali že som takmer okamžite vedela ktorú postavu v knihe určite nenávidím. Ľudia, ak ste prehnane neurotický dávajte si pozor ako sa rozprávate so svojimi zamestnancami, lebo toto je šikana čo predvádzala Anabelina šéfka.. 😃Neskôr Anabela stretáva Lenu a kniha začne naberať na obrátkach. Po tom ako som asi 10 krát prečítala sériu 50 odtieňov sivej, bolo vítanou zmenou moje zistenie, že kniha neobsahuje žiadne porno scény a všetky milostné pasáže boli len jemne naznačené a tak dostalo priestor všetko ostatné. Autorka píše naozaj krásne. Po tom ako som prešla hrozným (očakávaným) sklamaním, keď som sa dozvedela pravdu o Lene ma autorka zas vtiahla pekne do deja a jej písanie naznačovalo že sa všetko zas na dobré obráti. A tak sa aj stalo a ja som sa konečne raz potešila krásnemu happy-endu.
Moje celkové dojmy z knihy sú veľmi pozitívne. Kniha je jemná, láskyplná... pripadala som si tak nejak odľahčene. Je to také pohodové čítanie ale s veľmi silnou hlavnou myšlienkou. Knižka je tak milo napísaná, že som mala neustále chuť na čaj, horúce maliny či maslový croissant. A ten jazmínový čaj ... proste topka. Keď ho hlavná postava spomenula po tretí krát, doslova som vstala a šla zháňať jazmínový čaj. 😃💙💙💙 Knihu odporúčam a môžete ju nájsť aj na e-shope Martinusu.
Zdroj: https://www.instagram.com/daniela_slavik/
