štvrtok 30. marca 2017

Recenzia: Slovo je nádych- Dominika Elizabeth Hladíková

Zdravím všetkých milovníkov jari ! Dúfam že sa tešíte z tohoto úžasného, slnečného počasia tak ako ja. Jar je symbolom nového života, nových začiatkov či prísľubov. Tak som si aj ja prisľúbila pár vecí, medzi ktorými bolo aj čítať viac poézie. Pred tým než sa začnem zaoberať samotným dielom, chcem vám povedať niečo o básňach. Báseň je veľmi špecifické dielo a nie každej z nich budete rozumieť. Možno nie je autorovým zámerom zašifrovať pred čitateľmi zmysel jeho veršov, no nikto z nás im nebude rozumieť lepšie ako sám autor. Preto sa prosím nečudujte, keď budete najbližšie listovať vo vašom obľúbenom kúsku poézie a niektoré verše vám nič nepovedia. Proste nie ste na jednej vlne s autorom a nerozumiete jazyku ktorým vyjadruje svoje emócie. Ja napríklad milujem keď sa báseň krásne rýmuje a občas je prerušená odseknutým veršom či tromi bodkami...


Je naozaj veľká škoda že sa v dnešnej dobe číta tak málo poézie. Diela ako napríklad Gavlovičova Valašská škola majú čo dať aj mladším generáciám a takto len zapadajú prachom. Básne proste majú svoje čaro. Román si prečítate raz (vo väčšine prípadov) a odložíte ho k ostatným, kde bude ležať ponechaný na pospas moliam a iným roztočom, obľubujúcim vôňu tlačiarenského atramentu či papiera. Ale takú zbierku básní vytiahnete zas a znova. Zas a znova si pripomeniete verše, ktoré ste sa s toľkou nechuťou učili na hodinách literatúry naspamäť ( Mor ho!) a po toľkom čase si možno aj uvedomíte, že verše ktoré ste pred tým nechápali sa vám teraz zdajú celkom jasné a zrozumiteľné. Učíme sa predsa celý život, a možno práve životné  skúsenosti sú tou bariérou ktorá nám bráni pochopiť súvislosti. Až kým "nedozrejeme". Vráťme sa ale k dnešnej téme.

Zbierka básní Slovo je nádych je dielom mladej autorky D. E. Hladíkovej. Je to jej prvá kniha, vydaná relatívne novým vydavateľstvom ArtFloyd. Nové vydavateľstvo, nová kniha, nová autorka. Nič neznie lepšie ako výzva takéhoto kalibru 😃. Recenzný výtlačok mi poskytlo priamo vydavateľstvo na podnet autorky.

Kniha ma hneď sprvu prekvapila peknou obálkou, ktorá je krásna no zároveň jednoduchá, tak akurát aby nechala vyniknúť skôr obsah než svoj prebal. Knižka je rozdelená na tri podkapitoly, z ktorých každá obsahuje 8-10 básní. Zarazil ma veľmi depresívny prejav autorky. 100 ľudí 100 chutí. Som jedna z čitateliek na ktorú veľmi vplýva obsah knihy, a v tomto prípade som ostala ako oparená už pri prvej básni. Normálne sa hneď odpútam od depresívnych diel no táto knižka ma niečím zaujala. Zo začiatku nadobudnete dojem, že máte autorku prečítanú a že proste mala chuť písať depresívne výlevy, no podľa mňa to nie je celkom pravda. Jazyk autorky je veľmi zvláštny a hoci vyzerá jednoducho, cítim za tým skrytý zmysel, a to doslova za každým veršom. Kde je pravda, vie len Dominika. Takže si pustím myseľ na špacír a nechám sa unášať jej slovami, nech už smerujú kdekoľvek 😃 

Najviac sa mi asi zapáčili básne Čiarky na dlani, Súmrak a Biele ruže. Nemôžem si pomôcť no vo veršoch tak nejak cítim že autorka musí mať veľmi komplikovaný vnútorný život a práve toto je jedným z dôvodov prečo si jej básne čítam už po miliónty krát, od kedy mi knižka prišla. V knižke som nenašla autora tých skvelých ilustrácií, no vydavateľstvo za ne musím pochváliť. Je to umelecké dielo. Za túto zbierku básní dávam autorke 95 % . Bola naozaj úžasná a dúfam že sa dočkáme jej ďalších diel. Samozrejme odporúčam !!! Knihu nájdete aj na martinus.sk.